Fotografie jako nástroj kulturní slepoty

Abstract

Diplomová práca sa venuje spôsobom, akými fotografia zobrazuje a formuje kultúrne identity v rôznych spoločenských a historických kontextoch. Východiskom je skúmanie mechanizmov ako sú estetizácia, inscenovanie a vizuálne vytesňovanie, prostredníctvom ktorých fotografia ovplyvňuje kolektívne predstavy o kultúrach a komunitách. Na základe analýzy vybraných diel Edwarda Curtisa a Karola Plicku práca sleduje, ako fotografia napomáhala konštrukcii obrazu pôvodných komunít a národných identít v období, keď tieto identity ešte nemali ustálenú vizuálnu podobu a boli predmetom symbolického formovania. Osobitná kapitola je venovaná prípadom zobrazovania domorodých kmeňov z rôznych častí sveta, na ktorých sa odhaľuje pretrvávajúca mocenská asymetria medzi fotografom a zobrazovaným subjektom. Práca čerpá z vizuálnych štúdií, postkoloniálnych teórií a sociológie kultúry, pričom sa snaží o kritickú reflexiu fotografie ako nástroja symbolickej moci. Cieľom je priblížiť, ako sa prostredníctvom obrazu vytvárajú predstavy o tom, čo je kultúrne hodnotné, autentické a reprezentovateľné.